Zjavenie Jána 1:9-20

Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice, ktorý hovoril: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatír, Sárd, Filadelfie a do Laodicey.“ Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, ktorý ku mne hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. Nohy mal podobné bronzu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd, z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola, ako keď slnko svieti v plnej sile. Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl, čo je a čo sa stane potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl po mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov, to je sedem cirkví.