Žalmy 18:1-20

„Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila! Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad. Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály, budem zachránený pred svojimi nepriateľmi. Zovreli ma putá smrti, prívaly záhuby ma vyľakali. Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočuje môj hlas, moje výkriky preniknú k jeho sluchu. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy vrchov, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. Naklonil nebesia a zostúpil a mrákavu mal pod nohami. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Zo tmy si spravil skrýšu, z temných vôd a hustých oblakov stan. Pred jeho jasom hnali sa mračná, krupobitie i uhlie žeravé. Hospodin zahrmel na nebesiach, Najvyšší vydal hlas, krupobitie i uhlie žeravé. Vystrelil svoje šípy a rozohnal ich, zmiatol ich množstvom bleskov. Objavili sa riečiská a obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul si rozhnevaným dychom. Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. Vystúpili proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. Poskytol mi priestor, vytrhol ma, lebo si ma obľúbil.