Nehemiáš 2:1-8

V mesiaci nisán v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, vzal som to víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný, kráľ sa ma opýtal: „Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci.“ Veľmi som sa preľakol. Odpovedal som kráľovi: „Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?“ Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. Kráľovi som povedal: „Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.“ Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ Kráľ uznal za správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas. Povedal som kráľovi: „Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, a odporúčajúci list Asáfovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať.“ Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou.