Marek 9:14-37

Keď prišli k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. Len čo ho videli, celý zástup užasol. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. Ježiš sa ich pýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. Keď ho pochytí, lomcuje ním, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a ustrnie. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.“ Ježiš im odpovedal: „Ach, neveriace pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne!“ Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. Ježiš sa pýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné.“ Chlapcov otec hneď zvolal: „Verím, pomôž mojej neviere!“ Ježiš si všimol, že sa zbieha zástup. Pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ Povedal im: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“ Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: „O čom ste sa cestou zhovárali?“ Oni však mlčali. Cestou sa totiž medzi sebou dohadovali, kto z nich je najväčší. Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých!“ A vzal dieťa, postavil ho doprostred nich, potom ho zobral do náručia a povedal im: „Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“