Marek 6:45-56

Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich. Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené. Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Len čo vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali. Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. A kamkoľvek vchádzal — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.