Marek 6:1-13

Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. Zavolal si Dvanástich, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým odtiaľ neodídete. Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ Vyšli teda a vyzývali na pokánie. Vyhnali mnohých démonov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.