Marek 14:12-42

V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní. Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“