Marek 14:1-42

Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“ Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal. Zaradovali sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho vydať. V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!“ Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ On však tým viac hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem!“ Rovnako hovorili aj ostatní. Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“