Matúš 26:1-16

Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: „Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.“ Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: „Načo takéto plytvanie? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. Lebo chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude hlásať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.“ Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať.