Lukáš 8:22-56

Jedného dňa nastúpil Ježiš s učeníkmi do člna a povedal im: „Prejdime na druhú stranu jazera.“ Keď odrazili od brehu a plavili sa, zaspal. Vtedy sa spustil na jazero víchor, takže sa čln napĺňal vodou a dostali sa do nebezpečenstva. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“ Keď sa zobudil, pohrozil prívalu vody, ten ustal a nastalo ticho. Nato im povedal: „Kde je vaša viera?“ So strachom a údivom si medzi sebou hovorili: „Kto je to, že rozkazuje vetru i vode a poslúchajú ho?“ Priplavili sa do gerazského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa neobliekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch. Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal mocným hlasom: „Ježiš, Syn najvyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, nemuč ma!“ Rozkázal totiž nečistému duchu, ktorý ho mal už dlhý čas v moci, aby z toho človeka vyšiel. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesto. Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ „Légia,“ odpovedal, pretože vošlo do neho mnoho démonov. A tí ho žiadali, aby im neprikázal odísť do priepasti. Tam sa na vrchu pásla veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil. Vtedy démoni vyšli z človeka a vošli do svíň. Nato sa črieda vyrútila dolu úbočím do jazera a utopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa teda vyšli pozrieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli démoni, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza. Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený. Všetci obyvatelia gerazského kraja ho žiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Nastúpil teda do člna a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli démoni, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš ho poslal preč so slovami: „Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh.“ Odišiel teda a rozchýril po celom meste, aké veľké veci mu urobil Ježiš. Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, pretože ho všetci očakávali. Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby vošiel do jeho domu. Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho rúcha a krvácanie sa ihneď zastavilo. Ježiš sa pýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: „Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa.“ Ale Ježiš povedal: „Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už učiteľa!“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Neboj sa! Len ver a bude zachránená.“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: „Neplačte! Neumrela, ale spí.“ No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.