Lukáš 5:17-26

Istého dňa, keď učil, sedeli okolo neho farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“