Lukáš 5:1-39

Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. Vtedy videl pri jazere stáť dva člny. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Ježiš nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z člna učil zástupy. Keď dokončil, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. Preto dali znamenie spoločníkom v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili oba člny tak, že sa až ponárali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ Keď člny prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním. Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil. Istého dňa, keď učil, sedeli okolo neho farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“ Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Lévi tam nechal všetko, vstal a nasledoval ho. Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Ježiš im povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie.“ Povedali mu: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú.“ Ježiš im odpovedal: „Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi. Príde však čas, keď im ženích bude vzatý. Vtedy, v ten deň sa budú postiť.“ Povedal im aj podobenstvo: „Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila. Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy roztrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili. Mladé víno treba nalievať do nových mechov. A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: ‚Staré je lepšie.‘“