Lukáš 5:1-16

Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. Vtedy videl pri jazere stáť dva člny. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Ježiš nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z člna učil zástupy. Keď dokončil, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. Preto dali znamenie spoločníkom v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili oba člny tak, že sa až ponárali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ Keď člny prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním. Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil.