Lukáš 4:14-30

Ježiš sa v moci Ducha vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí. Učil tam v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa svojho zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal, podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma vyhlásiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pána. Nato zvinul knihu, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli naňho. On pokračoval: „Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá vychádzala z jeho úst. A hovorili si: „Či to nie je Jozefov syn?“ A Ježiš im hovoril: „Iste mi poviete toto príslovie: ‚Lekár, uzdrav sám seba!‘ Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.“ On však povedal: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.