Lukáš 4:1-44

Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil po púšti štyridsať dní a diabol ho pokúšal. Počas týchto dní nič nejedol, až celkom vyhladol. Vtedy mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odpovedal: „Je napísané, že človek nebude žiť iba z chleba .“ Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu v okamihu všetky kráľovstvá sveta a povedal mu: „Tebe dám všetku túto moc a slávu, lebo patrí mne, a dám ju tomu, komu chcem. Ak sa mi teda pokloníš, to všetko bude tvoje.“ Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema. Tam ho postavil na chrámové cimburie a hovoril mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa odtiaľto dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili a Oni ťa vezmú na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“ Ježiš mu odpovedal: „Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď diabol skončil všetky svoje pokúšania, načas od neho odišiel. Ježiš sa v moci Ducha vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí. Učil tam v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa svojho zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal, podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma vyhlásiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pána. Nato zvinul knihu, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli naňho. On pokračoval: „Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá vychádzala z jeho úst. A hovorili si: „Či to nie je Jozefov syn?“ A Ježiš im hovoril: „Iste mi poviete toto príslovie: ‚Lekár, uzdrav sám seba!‘ Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.“ On však povedal: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. Potom zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Tam po sobotách vyučoval. Obdivovali ho a žasli nad jeho učením, lebo v jeho slove bola moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona, ktorý mocným hlasom vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si. Si Boží Svätý.“ Ježiš pohrozil démonovi: „Mlč a vyjdi z neho!“ Démon hodil človeka medzi nich, potom z neho vyšiel a nijako mu neublížil. Všetkých sa zmocnila hrôza a hovorili si medzi sebou: „Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú?“ A zvesť o ňom sa rozšírila po celom tom kraji. Vstal, odišiel zo synagógy a vošiel do Šimonovho domu. Šimonova svokra mala vysokú horúčku a prosili za ňu. Zastal nad ňou, pohrozil horúčke a tá prestala. Ihneď vstala a obsluhovala ich. Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali démoni a kričali: „Ty si Boží Syn.“ Ale on im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a odišiel na osamelé miesto. Zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. No on im odpovedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal v judských synagógach.