Lukáš 3:1-18

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontský Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy a Lyzaniáš bol tetrarchom v Abiléne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe výrokov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina bude zaplnená, každý vrch a kopec sa zníži, čo je krivé, bude priame, čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. A každý tvor uvidí Božiu spásu. Zástupom, ktoré prichádzali k nemu, aby ich pokrstil, povedal: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?! Prinášajte teda ovocie hodné pokánia a nezačínajte medzi sebou hovoriť: ‚Naším otcom je Abrahám.‘ Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi potomkov aj z týchto kameňov. Veď sekera je už priložená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený na oheň.“ Zástupy sa ho spýtali: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne.“ Aj mýtnici prichádzali dať sa pokrstiť a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im odpovedal: „Nevymáhajte viac, ako vám nariadili.“ Vojaci sa ho spýtali: „A čo máme robiť my?“ Tým povedal: „Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci vo svojom srdci uvažovali o Jánovi, že azda on je Mesiáš. Ale Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na sandáloch. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby prečistil namlátené zrno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni.“ Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a zvestoval mu evanjelium.