Lukáš 22:35-53

Potom im povedal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo?“ Oni odpovedali: „Nič.“ A on nato: „Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A pripočítali ho k zločincom. Všetko sa o mne plní.“ Oni však povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im na to povedal: „To stačí.“ Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.“