Lukáš 20:9-26

Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť naprázdno. Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili naprázdno. Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘ No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: ‚Toto je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.‘ Tak ho vyvliekli z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „V žiadnom prípade!“ On sa na nich zahľadel a povedal: „Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu položiť na neho ruky, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára. Spýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ On však spoznal ich lesť a povedal im: „Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom?“ Oni odpovedali: „Cisárov.“ Na to im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.