Lukáš 17:1-10

Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Lepšie by bolo, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu! A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: ‚Ľutujem!‘, odpusť mu!“ Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán povedal: „Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!‘, poslúchla by vás. Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: ‚Poď a hneď si sadni k stolu!‘ Vari mu skôr nepovie: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“