Lukáš 13:10-35

V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.“ Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré Ježiš konal. Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch.“ A ďalej hovoril: „K čomu prirovnať Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch mier múky, až všetko vykvasilo.“ Ježiš prechádzal cestou do Jeruzalema cez mestá i dediny a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ Ale on vám odpovie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste?‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.‘ Ale on vám povie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku. A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, čo budú prví, a sú prví, čo budú poslední.“ V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Choď a odíď odtiaľto preč, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ Odpovedal im: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam démonov. Dnes i zajtra uzdravujem, a tretieho dňa dokončím svoje dielo.‘ Ale dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“