Náreky 3:1-20

Ja som muž, čo videl útrapy pod palicou jeho prchkosti. Bol som to ja, ktorého hnal a viedol temnotou bez svetla. Len proti mne neustále vystieral a obracal svoju ruku. Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, polámal mi kosti. Nastavil mi jed a obklopil ma útrapami. Do temnôt ma posadil, ako tých, čo sú dávno mŕtvi. Vystaval okolo mňa múr, takže nemôžem vyjsť, zaťažil moje okovy. Aj keď kričím a volám o pomoc, marí moju modlitbu. Kameňmi zatarasil moje cesty, moje chodníky rozvrátil. Pre mňa je striehnucim medveďom, levom v úkryte. Odviedol ma z mojich ciest, roztrhal a spustošil ma. Napol svoj luk a postavil ma ako terč pre svoj šíp. Do mojich obličiek vystrieľal šípy svojho tulca. Bol som na posmech celému môjmu ľudu, hanlivou piesňou každý deň. Nasýtil ma trpkosťami, napojil ma palinou. Zuby mi vylámal kameňom, zatlačil ma do prachu. Moju dušu si odohnal z pokojného života, zabudol som na šťastie. Povedal som: „Zanikol môj lesk aj moja nádej od Hospodina.“ Rozpomeň sa na moje trápenie a blúdenie, na palinu a jed. Moja duša si to ustavične pripomína a klesá.