Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa, ani sa nestrachuj! Vezmi so sebou všetkých bojovníkov, vstaň a vystúp do Aja. Pozri, dávam ti do rúk ajského kráľa, jeho ľud, mesto i krajinu. Nalož s Ajom a s jeho kráľom, ako si naložil s Jerichom a s jeho kráľom, ale ich cenností a dobytka sa môžete zmocniť. Priprav za mestom zálohu proti nemu.“ Jozua vstal a šiel so všetkými bojovníkmi zaujať Aj. Jozua si vybral tridsaťtisíc udatných bojovníkov, v noci ich vyslal s príkazom: „Buďte v pohotovosti! Budete za mestom ako záloha proti nemu. Nebuďte však veľmi ďaleko od mesta. Všetci buďte pripravení! Ja sa však so všetkým ľudom, ktorý je so mnou, priblížim k mestu a keď vyjdú proti nám, utečieme pred nimi ako prvýkrát. Oni vyjdú za nami a my ich odlákame od mesta. Povedia si totiž: Utekajú pred nami ako prvýkrát. My budeme utekať pred nimi. Vy vtedy vyrazte zo zálohy, obsaďte mesto a Hospodin, váš Boh, vám ho dá do rúk. Keď obsadíte mesto, podpáľte ho, konajte podľa Hospodinovho slova. Toto je môj rozkaz pre vás.“ Takto ich Jozua vyslal, oni vyšli ako záloha a zostali medzi Bételom a Ajom západne od Aja. V tú noc Jozua však prenocoval medzi ľudom.
Jozua vstal včasráno, vykonal prehliadku ľudu a tiahol na jeho čele so staršími Izraela do Aja. Všetci bojovníci vystupovali s ním, blížili sa k mestu, až prišli k nemu. Utáborili sa severne od Aja, takže medzi nimi a Ajom bolo údolie. Potom vzal asi päťtisíc mužov a postavil ich do zálohy medzi Bételom a Ajom, na západ od mesta. Ľud rozostavili takto: celý tábor severne od mesta a zadný zástup na západ od mesta. V tú noc zišiel Jozua do údolia. Ajský kráľ to zbadal. Preto vyšiel včasráno s mužmi mesta a so všetkým svojím ľudom do boja proti Izraelu na určené miesto smerom k Arabe. Nevedel však, že proti nemu je pripravená záloha za mestom. Jozua a celý Izrael predstierali pred nimi porážku a utekali smerom na púšť. Ajania vyzvali všetkých, ktorí zostali v meste, aby ich prenasledovali. Tak prenasledovali Jozuu a stratili spojenie s mestom. Ani v Aji, ani v Bételi nezostal nikto, kto by nešiel prenasledovať Izrael. Mesto nechali otvorené a prenasledovali Izrael.
Hospodin povedal Jozuovi: „Zdvihni kopiju, čo máš v ruke, proti mestu Aj, lebo ti ho vydám do rúk.“ Jozua zdvihol kopiju, ktorú mal v ruke, proti mestu. Keď vystrel ruku, vyrazila záloha zo svojho miesta do útoku. Vnikli do mesta, obsadili ho a hneď ho podpálili. Keď sa ajskí muži obrátili, videli, ako dym z mesta stúpa k nebu. Nemali však možnosť utiecť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, sa obrátil proti svojim prenasledovateľom. Keď Jozua a celý Izrael videli, že záloha obsadila mesto a že z mesta stúpa dym, obrátili sa a začali biť mužov z mesta Aj. Tamtí z mesta im vyšli naproti, takže sa muži z Aja dostali medzi Izraelitov. Jedni ich bili z jednej a druhí z druhej strany, takže neostal z nich nikto, kto by bol utiekol a zachránil sa. Ajského kráľa zajali živého a priviedli ho k Jozuovi.
Keď Izraeliti pobili všetkých obyvateľov Aja na poli a na púšti, kam ich prenasledovali, a keď všetci až do posledného muža padli mečom, vrátil sa celý Izrael do Aja a jeho obyvateľov pobil mečom. Tých, čo v ten deň padli — mužov i žien —, bolo spolu dvanásťtisíc; všetci boli z Aja. Jozua mal ruku vystretú s kopijou a nestiahol ju, kým na všetkých obyvateľoch Aja nevykonal kliatbu. Izrael sa zmocnil len dobytka a koristi tohto mesta podľa Hospodinovho slova, ako rozkázal Jozuovi. Jozua vypálil Aj a urobil z neho večné zbúranisko — pustatinou je dodnes. Ajského kráľa dal obesiť a nechal ho tam na strome do večera. Po západe slnka rozkázal Jozua sňať jeho mŕtvolu zo stromu. Potom ju hodili k mestskej bráne a nakopili na ňu hromadu kamenia, ktorá je tam dodnes.