Jób 38:1-18

Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: „Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? — Veď to vieš! — Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru? Do čoho sú zapustené jej podstavce, kto položil jej uholný kameň, keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, keď som povedal: ‚Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn?‘ Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal!