Ján 11:1-16

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ Učeníci mu povedali: „Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?“ Ježiš odpovedal: „Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!“ Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“