Ján 1:19-34

Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ Pýtali sa ho: „Čo teda? Si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ — „Si azda ten prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Povedali mu teda: „Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. Opýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na sandáli.“ Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. To je ten, o ktorom som povedal: ‚Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, pretože bol prv ako ja.‘ Ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa stal známym Izraelu.“ A Ján svedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočíval na ňom. Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“