Sudcov 6:11-40

Hospodinov anjel prišiel a v Ofre si sadol pod dub, ktorý patril Abíezerovcovi Joášovi. Jeho syn Gideón práve mlátil pšenicu v lisovni, aby ju zachránil pred Midjánčanmi. Hospodinov anjel sa mu zjavil a oslovil ho: „Hospodin s tebou, odvážny hrdina!“ Gideón odpovedal: „Prosím, pán môj, ak je s nami Hospodin, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky obdivuhodné skutky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia? Vravievali: ‚Či nás Hospodin nevyviedol z Egypta?‘ Teraz nás však Hospodin zavrhol a vydal nás napospas Midjánčanom.“ Hospodinov anjel sa k nemu obrátil a povedal: „Použi svoju silu a vysloboď Izraelitov z moci Midjánčanov. Či som ťa neposlal?“ On však namietol: „Prosím, Pane, ako mám vyslobodiť Izraelitov? Veď môj rod je najchatrnejší z kmeňa Menašše a ja som v dome svojho otca celkom bezvýznamný.“ Hospodinov anjel ho však ubezpečil: „Keď budem s tebou, Midjánčanov porazíš ako jedného muža.“ On mu však povedal: „Ak som získal tvoju priazeň, daj mi znamenie, že sa so mnou zhováraš ty. Len neodíď odtiaľto, kým neprídem k tebe. Chcel by som ti priniesť svoju pokrmovú obetu a predložiť ti ju.“ Odpoveď znela: „Zostanem, kým sa nevrátiš.“ Gideón odišiel a pripravil kozľa a z efy múky zarobil nekvasený chlieb. Mäso vložil do koša, polievku nalial do hrnca, vyniesol mu to pod dub a ponúkol ho. Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso a nekvasený chlieb, polož ich na skalu; polievku vylej.“ On to urobil. Hospodinov anjel sa dotkol koncom palice, ktorú mal v ruke, mäsa i nekvasených chlebov. Zo skaly vyšľahol oheň a pohltil mäso i nekvasené chleby. Hospodinov anjel mu medzitým zmizol z očí. Gideón spoznal, že to bol Hospodinov anjel. Preto zvolal: „Beda, Pane, Hospodin, veď som videl Hospodinovho anjela z tváre do tváre!“ Hospodin mu však povedal: „Upokoj sa! Neboj sa, nezomrieš“. Gideón tam postavil oltár na počesť Hospodinovi a nazval ho: „Hospodin je pokoj.“ V abíezerovskej Ofre je dodnes. Ešte v tú noc mu Hospodin prikázal: „Vezmi býka z dobytka svojho otca a ešte jedného sedemročného býka. Zrúcaj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a rozsekaj posvätný stĺp, ktorý je pri ňom! Potom podľa predpisu postav oltár na počesť Hospodinovi, svojmu Bohu, na temene tohto vrchu. Potom vezmi druhého býka a obetuj ho ako spaľovanú obetu na dreve z rozsekaného posvätného stĺpa.“ Gideón vzal desiatich mužov zo svojich sluhov a vykonal, čo mu nariadil Hospodin. Keďže sa obával domu svojho otca a mužov mesta, neurobil to vo dne, ale v noci. Keď muži mesta včasráno vstali, videli, že Baalov oltár je zrútený, posvätný stĺp na ňom rozsekaný a na postavenom oltári bol obetovaný druhý býk ako spaľovaná obeta. Navzájom sa pýtali: „Kto to vykonal?“ Pátrali a vyzvedali, kým nezistili, že to urobil Joášov syn Gideón. Muži mesta vyzvali Joáša: „Vyveď svojho syna. Musí zomrieť, lebo zrúcal oltár Baala a rozsekal posvätný stĺp, čo je pri ňom.“ Joáš povedal všetkým, ktorí stáli proti nemu: „Vy chcete obhajovať Baala? Nazdávate sa, že ho ochránite? Kto ho chce obhajovať, nech do rána zomrie! Ak je Baal naozaj Bohom, nech sa obhajuje sám, keď mu zrúcali oltár.“ Toho dňa dostal Gideón meno Jerubbaal, čo znamená: „Nech sa Baal obhajuje sám, veď mu Gideón zrúcal oltár.“ Všetci Midjánčania, Amalékovia a východné kmene sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v doline Jezreel. Hospodinov duch povzbudil Gideóna, ktorý zatrúbil a týmto spôsobom si privolal k sebe Abíezerovcov. Potom rozoslal poslov po celom Menaššeho území, takže aj tento kmeň bol povolaný. Rozoslal poslov k Ašérovcom, Zebulúnovcom a Naftaliovcom, ktorí mu tiež vyšli v ústrety. Vtedy Gideón prosil Boha: „Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael, ako si oznámil, potom rozprestriem na humne vlnené rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá, poznám, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael, ako si povedal.“ Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal a vyžmýkal rúno, vytlačil z neho plnú čašu rosy. Gideón opäť prosil Boha: „Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.“ Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché, kým okolo neho bola celá zem zarosená.