Beda pyšnej korune opilcov Efrajima,
jeho preslávenej kráse, zvädnutej ako kvet,
ktorá je na hlave úrodného údolia
ovládaného vínom.
Pozrite, Pán má kohosi silného a mocného,
podobného lejaku s ľadovcom
a ničivej víchrici,
je ako príval mohutných zaplavujúcich vôd;
Pán ho vrhol na zem.
Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efrajima,
jeho preslávená krása bude vädnúcim kvetom
na hlave úrodného údolia;
bude ako skorá figa pred zberom.
Len čo ju niekto uvidí, chytí ju do ruky a zhltne.
V ten deň bude Hospodin zástupov
nádhernou korunou a vencom slávy
pre zvyšok svojho ľudu.
Tomu, čo zasadá na súde, vnukne spravodlivosť
a dodá silu tým, čo zatlačia boj k bráne.
Aj títo blúdia od vína,
tackajú sa od opojného nápoja,
kňaz i prorok blúdia od opojného nápoja,
sú zmätení z vína,
tackajú sa od opojného nápoja,
mocú sa pri videní,
pri vynášaní rozsudku sa kníšu.
Všetky stoly sú plné zvratkov a špiny,
čistého miesta niet.
Koho chce viesť k poznaniu?
Koho učí chápať posolstvo?
Oddojčených?
Odstavených od pŕs?
Lebo je to príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,
pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,
trocha sem, trocha tam.
Zajakavou rečou a cudzím jazykom
bude hovoriť tomuto národu
ten, čo im hovoril:
„Tu je odpočinok,
dožičte pokoj unavenému,
tu je úľava!“
Ale nechceli počúvať.
Preto im zaznie slovo Hospodina:
„Príkaz za príkazom, príkaz za príkazom,
pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom,
trocha sem, trocha tam!“
Nech si len idú, no zvalia sa dozadu,
dolámu sa, padnú do osídla a budú uväznení.