Hebrejom 7:1-14

Tento Melchisedek, kráľ Šalému, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šalému, čo znamená Kráľ pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom. Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi. A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa Zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier. No ten, čo si z nich neodvodzuje svoj pôvod, prijal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenie. Veď je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. Tu prijímajú desiatky smrteľní ľudia, tam zasa ten, o ktorom máme svedectvo, že žije. Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdával desiatky aj Lévi, hoci sám desiatky dostával. Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel v ústrety. Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud Zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona? Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj Zákon. A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.