Habakuk 3:1-19

Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie. Boh prichádza z Temánu, Svätý z vrchu Parán. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy. Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila. Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza. Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti. Stany Kušánu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú. Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy? Tvoj luk je pripravený na splnenie prísah. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem. Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien; hlbina sa ozýva a zdvíha svoje ruky. Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije. Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch. Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného zdrvíš odvrchu a obnažíš ho od základu, až na skalu. — Sela — Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši. So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd. Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. Pokojne očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí. Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Pán, Hospodin, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.