Genezis 8:1-17

Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. V siedmom mesiaci, v sedemnásty deň tohto mesiaca, zastal koráb na pohorí Araratu. Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla. Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo. No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá. Boh prehovoril k Noachovi: „Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.“