Genezis 50:1-26

Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“ Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.“ Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. Keď prišli do Goren-Atádu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim. Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku. Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.“ Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: ‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Tu sme, budeme ti otrokmi!“ Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“ Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“ Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.