Genezis 45:1-15

Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi. Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta. Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! Budeš bývať v kraji Gošen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš. Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým, čo máš.‘ Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára. Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.