Genezis 37:18-36

Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody. Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.