Genezis 32:1-22

Labán včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov. Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. Len čo ich zbadal, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim. Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír, na edómske územie. Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.‘“ Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.‘ Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezáva, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov, tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býčkov, dvadsať oslíc a desať osliat. Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi, a aj on ide za nami.‘“ Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi, keď sa s ním stretnete: ‚Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.