Genezis 25:1-34

Abrahám si vzal druhú ženu, volala sa Ketura. Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. Jokšánovi sa narodil Šeba a Dedán. Dedánovi synovia boli Aššurim, Letuším a Leummím. Midjánovi synovia boli: Efa, Éfer, Chanóch, Abida a Eldaa. Všetci títo boli Keturini synovia. Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi, ale synom svojich vedľajších žien, ktoré mal, dal dary a ešte za svojho života ich poslal do východnej krajiny, preč od svojho syna Izáka. Abrahám sa dožil stosedemdesiatpäť rokov; potom skonal. Abrahám zomrel v úctyhodnej starobe, v pokročilom veku, sýty života a bol pripojený k svojmu ľudu. Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali naproti Mamre do machpelskej jaskyne na pozemku Efróna, syna Chetitu Cóchara. Ten pozemok kúpil Abrahám od Chetitov. Tam bol pochovaný Abrahám i jeho žena Sára. Po Abrahámovej smrti Boh požehnal jeho syna Izáka. Izák býval pri Beér-Lachaj-Roi. Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela, ktorého mu porodila Sárina slúžka, Egypťanka Hagar. Toto sú mená Izmaelových synov, podľa mien a rodov: Izmaelov prvorodený bol Nebajót, potom Kedár, Adbeel, Mibsám, Mišma, Duma, Massa, Chadad, Tema, Jetúr, Nafíš a Kédema. To sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kmeňových kniežat. Izmael sa dožil stotridsaťsedem rokov a skonal. Zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu. Jeho potomkovia bývali od Chavily až po Šúr, na východ od Egypta, smerom k Asýrii. Bývali východne od všetkých svojich bratov. Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. Keď mal štyridsať rokov, vzal si za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Betuela z Paddán-Aramu, sestru Aramejčana Labána. Izák prosil Hospodina za svoju ženu, lebo bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. Keď sa však synovia v živote matky strkali, povedala: „Ak je to tak, prečo sa mi to deje?“ Hľadala teda vysvetlenie u Hospodina. Hospodin jej povedal: „V tvojom lone sú dva národy. Dva národy z tvojho vnútra sa rozdelia. Jeden národ bude mocnejší ako druhý a väčší bude slúžiť menšiemu.“ Keď nadišiel čas pôrodu, v jej živote boli dvojčatá. Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a chlpatý ako kožuštek. Ten dostal meno Ezáv. Potom vyšiel jeho brat a rukou sa držal Ezávovej päty. Preto dostal meno Jákob. Keď sa narodili, Izák mal šesťdesiat rokov. Chlapci vyrástli a Ezáv sa stal zdatným lovcom, stále sa zdržiaval vonku. Jákob bol muž pokojný a býval v stanoch. Izák mal radšej Ezáva, lebo jedával z jeho úlovku, no Rebeka mala radšej Jákoba. Keď raz Jákob pripravoval jedlo, prišiel k nemu z poľa unavený Ezáv a povedal Jákobovi: „Daj sa mi najesť z červeného, z tohto červeného jedla, lebo som unavený!“ Preto dostal meno Edóm. Jákob však povedal: „Predaj mi ešte dnes svoje prvorodenstvo!“ Ezáv na to odvetil: „Aj tak čoskoro zomriem, načo mi je prvorodenstvo?“ Jákob mu povedal: „Odprisahaj mi to ešte dnes!“ Aj mu odprisahal a tak svoje prvorodenstvo predal Jákobovi. Jákob dal potom Ezávovi chlieb a varenú šošovicu. Ten sa najedol a napil, potom vstal a odišiel. Takto pohrdol Ezáv prvorodenstvom.