Kohelet — Kazateľ 8:1-15

Kto je ako múdry a kto pozná význam vecí? Múdrosť rozjasňuje človeku tvár, ale tvrdosť jeho tvár mení. Dbaj na rozkaz kráľa, a to pre prísahu Bohu. Neponáhľaj sa odísť spred jeho tváre, neprihováraj sa v zlej veci, lebo všetko, čo chce, urobí. Veď slovo kráľa je mocné a kto mu povie: „Čo robíš?“ Kto zachováva prikázanie, neobľúbi si zlú vec, srdce múdreho pozná čas aj spôsob. Každá záľuba má svoj čas a spôsob, hoci na človeka dolieha veľa zla, lebo nikto nevie, čo bude. Kto mu oznámi, ako bude? Niet človeka, ktorý by vládol vetru a mohol ho zadržať, nikto nemá moc nad dňom smrti, z toho boja niet úniku, ani svojvôľa nezachráni toho, kto ju pácha. To všetko som videl, keď som sa venoval všetkému, čo sa deje pod slnkom v čase, keď človek vládne nad druhým človekom na jeho škodu. Pritom som videl pochovaných svojvoľníkov, ktorí prichádzali i odchádzali zo svätého miesta, avšak tí, čo konali správne, upadli v meste do zabudnutia. Aj to je márnosť! Keďže sa rozsudok nad zlým skutkom nevykonáva rýchlo, v ľudských srdciach rastie odvaha konať zlo, veď hriešnik pácha zlo stokrát a predĺži sa mu život. Ja však viem, že bohabojným bude dobre, tým, ktorí majú bázeň pred Bohom. Svojvoľníkovi však dobre nebude, nepredĺžia sa ako tieň dni tomu, u koho niet bázne pred Bohom. Aj takáto márnosť sa deje na zemi: sú spravodliví, ktorým sa vodí, akoby robili skutky svojvoľníkov, a sú svojvoľníci, ktorým sa vodí, akoby robili skutky spravodlivých. Povedal som: „Aj toto je márnosť!“ Chválil som teda radosť, lebo pre človeka nie je nič lepšie pod slnkom ako jesť, piť a radovať sa. Toto ho bude sprevádzať v jeho námahe, počas dní jeho života, ktoré mu dal Boh pod slnkom.