Daniel 10:7-14

Len ja sám, Daniel, som mal to videnie. Muži, ktorí boli so mnou, ho nevideli, ale prepadla ich veľká hrôza a dali sa na útek do úkrytu. Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila. Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem. Tu sa ma dotkla ruka, zatriasla mnou, takže som sa zdvihol na kolená a dlane. Povedal mi: „Daniel, vzácny muž, venuj pozornosť slovám, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, pretože teraz som poslaný za tebou.“ Kým mi to hovoril, s chvením som sa postavil. Potom mi povedal: „Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vypočuté a ja som kvôli tomu prišiel. Knieža perzského kráľovstva sa však stavalo proti mne dvadsaťjeden dní. Ale Michael, jeden z najvyšších kniežat, mi prišiel na pomoc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perzského kráľovstva a prišiel som, aby som ťa poučil o tom, čo sa má stať tvojmu ľudu v budúcich dňoch, lebo je to videnie, ktoré sa vzťahuje na tieto dni.“