Skutky apoštolov 28:1-16

Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.“ On však hada striasol do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. Tí nás zahrnuli mnohými poctami, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali. Po troch mesiacoch sme sa odplavili na jednej alexandrijskej lodi, ktorá zimovala na ostrove. Loď mala v znaku Blížencov. V Syrakúzach, kde sme pristáli, zostali sme tri dni; odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a došli sme do Regia. A preto, že deň nato zavial južný vietor, za dva dni sme priplávali do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás poprosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme došli do Ríma. Keď sa tamojší bratia o nás dopočuli, prišli nám v ústrety až k Appiovmu Fóru a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uzrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol odvahu. Keď sme prišli do Ríma, Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.