Skutky apoštolov 27:27-44

Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, uprostred noci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine. Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah. V obave, aby sme kdesi nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň. Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode, Pavol povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť.“ Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť. A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: „Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst. Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“ Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlámal ho a začal jesť. Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla. Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie. Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s plochým pobrežím a zamýšľali tam s loďou pristáť, ak to bude možné. Odviazali kotvy a nechali ich klesnúť do mora. Uvoľnili aj laná na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu. Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predná časť lode sa zaborila a ostala nehybná, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla. Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel. No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, zoskočili prví a vyšli na breh, ostatní mali preplávať buď na doskách, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.