Skutky apoštolov 1:1-26

Milý Teofil, v prvej knihe som napísal o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď bol vzatý do neba. Predtým dal prostredníctvom Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil. Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije. Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: „Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“ Keď sa zišli, spýtali sa ho: „Pane, chceš azda v tomto čase obnoviť kráľovstvo pre Izrael?“ On im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec. Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Po týchto slovách sa pred ich očami vzniesol hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vo vzdialenosti sobotnej cesty. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Všetci títo jednomyseľne a vytrvalo zotrvávali v modlitbách spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi. V tých dňoch uprostred bratov vstal Peter — bol tam zástup asi stodvadsiatich ľudí — a prehovoril: „Muži, bratia! Muselo sa splniť, čo Duch Svätý ústami Dávida predpovedal v Písme o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tých, čo zatkli Ježiša. Judáš bol jedným z nás a dostal podiel na tejto službe. Z odmeny za svoju ničomnosť si kúpil pole a zrútiac sa z výšky dolu hlavou ho roztrhlo tak, že sa z neho vyvalili všetky vnútornosti. Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema. Preto to pole vo svojej reči nazvali Hakeldamach, čo znamená Pole krvi. Veď aj v knihe Žalmov je napísané: Nech jeho príbytok spustne, nech niet nikoho, kto by v ňom býval. A inde: Jeho úrad nech prevezme iný. Preto treba, aby sa niektorý z mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami— počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol spomedzi nás vzatý — spolu s nami stal svedkom o jeho zmŕtvychvstaní.“ A tak predstavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš a mal prímenie Justus, a Mateja. Potom sa modlili takto: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí. Ukáž nám, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto apoštolskej službe, ktorú Judáš opustil, aby odišiel na svoje miesto.“ Potom im dali lósy a lós padol na Mateja, ktorý bol pričlenený k jedenástim apoštolom.