Druhá Samuelova 22:17-42

Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. Vystúpil proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. Poskytol mi priestor, vytiahol ma, lebo si ma obľúbil. Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk, lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha. Veď všetky jeho právne predpisy mal som na zreteli, od jeho ustanovení som sa neodvrátil. Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia. Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti, podľa mojej čistoty, ktorú videl. Voči vernému si verný, voči šľachetnému šľachetný, voči úprimnému úprimný, ale zvráteného necháš v jeho zvrátenosti. Utláčaný ľud zachraňuješ, no svojím pohľadom pokoruješ povýšencov. Ty, Hospodin, si mojou sviecou, Hospodin mi osvecuje temnotu. S tebou prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím i múr. Božia cesta je dokonalá, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka. Veď kto je Boh okrem Hospodina? Kto je skala, ak nie náš Boh? Boh mi je pevné útočisko, vedie ma cestou dokonalosti. Dal mi nohy, ako majú lane, a postavil ma na výšiny. Moje ruky vycvičil na boj a ramená naučil napínať bronzový luk. Dal si mi štít svojej spásy a tvoja láskavosť ma povzniesla. Mojim krokom si cestu uvoľnil, nevytkli sa mi členky. Budem prenasledovať svojich nepriateľov a nevrátim sa, kým ich nezničím. Celkom ich rozdrvím, už nevstanú, padnú mi pod nohy. Opásal si ma silou k boju, mojich odporcov si zohol podo mňa. Rozohnal si mojich nepriateľov, umlčím tých, čo ma nenávidia. Budú kričať o pomoc, no nik ich nezachráni, budú volať na Hospodina, ale neodpovie.