Druhá Samuelova 16:5-14

Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Šaulovho domu menom Šimei, syn Geru. Cestou stále zlorečil. Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. Šimei ho takto preklínal: „Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi! Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Šaula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.“ Cerujin syn Abišaj povedal kráľovi: „Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.“ Kráľ mu však povedal: „Čo ma po vás Cerujini synovia? On preklína, lebo Hospodin mu povedal: ‚Preklínaj Dávida!‘ Kto mu smie povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: „Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin. Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.“ Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach. Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.