Druhá kroník 24:17-27

Po Jojadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel. Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem. Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili. Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zecharjovi, synovi kňaza Jojadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: „Takto vraví Boh: ‚Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.‘“ Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali. Kráľ Joáš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zecharjov otec Jojada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: „Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!“ Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Joášom. Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jojadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch. Títo sa proti nemu vzbúrili: Zabád, syn Ammónčanky Šimeat, a Jozabád, syn Moábčanky Šimrít. O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.