Cieľom nútených prác, ktoré zaviedol kráľ Šalamún, bolo postaviť Hospodinov dom, vlastný palác, Millo, jeruzalemské múry, Chacór, Megiddo a Gezer. Faraón, egyptský kráľ, sa vypravil, dobyl Gezer a vypálil ho. Kanaánčanov, obyvateľov mesta, pobil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene. Potom Šalamún znovu vybudoval Gezer, Dolný Bét-Chorón, Baalat, Tamár na púšti, všetky zásobovacie mestá, čo mal, ďalej mestá pre vojnové vozy a jazdu i čo hodlal Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území, kde vládol. Všetok ľud, čo zostal z Amorejčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorí nemali izraelský pôvod, ich potomkov, ktorí po nich zostali v krajine a ktorých Izraeliti nestihli vyhubiť kliatbou, podrobil Šalamún až dodnes núteným prácam. Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil, lebo tí mu slúžili ako vojaci, úradníci, hodnostári, dôstojníci, velitelia vojnových vozov a jazdectva. Hlavných dozorcov nad Šalamúnovým dielom bolo päťstopäťdesiat. Tí viedli ľud, čo vykonával práce.