Prvá kráľov 10:1-9

Keď sa kráľovná zo Šeby dopočula, čo Šalamún urobil pre meno Hospodina, prišla ho vyskúšať hlavolamami. Do Jeruzalema pricestovala s veľmi početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli voňavky i veľké množstvo zlata a drahokamy. Keď prišla k Šalamúnovi, rokovala s ním o všetkom, čo si zaumienila. Šalamún jej však dal odpoveď na všetky otázky. Pre kráľa nebolo nič neriešiteľné, aby jej nevedel odpovedať. Keď kráľovná zo Šeby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, dom, ktorý postavil, jedlá na jeho stole, miesta jeho hodnostárov, zdvorilosť jeho sluhov a ich odev, jeho čašníkov, spaľovanú obetu, ktorú prinášal v Hospodinovom dome, ostala celkom bez seba. Povedala kráľovi: „Pravdou je, čo som počula doma o tvojich slovách a o tvojej múdrosti. Neverila som však správam, kým som neprišla a nepresvedčila sa. Ako vidno, neoznámili mi toho ani polovicu. Múdrosťou a blahobytom si predstihol povesť, ktorú som počula. Môžu si blahoželať tvoji muži, títo tvoji služobníci, že ti ustavične slúžia a počúvajú tvoju múdrosť. Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil na trón Izraela. Pretože Hospodin neskonalo miluje Izrael, ustanovil ťa za kráľa, aby si presadzoval právo a spravodlivosť.“