2 Makabe mɩnɛ 7
7
Yɛbr ayopõi nɩ a bɛ mã na kpi dãsɩɛ dɩb kũu a
1Bɛ mɩ̀ tɩ nyɔw nɩ yɛbr ayopõi nɩ a bɛ mã. A nãà tɩ bɔbr'a k'ʋʋ fɛr bɛ ƴãw bɛ 'wɔb dobaa nɛn, a Naaŋmɩn wulu na yel kɛ́ bɛ ciir a. A lɛ pʋɔ a, ʋ tɩ ƴãw na bɛ fɔb'ɩ bɛ fʋbr, ɛ́ ŋmɛ n bɛ nadɛɛ jiile. 2A bɛ kãw tɩ de nɩ a ƴɛ̀rʋ a ʋ taabɛ yúor ƴãw yel a nãà à ŋá: «Bʋ̃ʋ n'ʋ fʋ na sowri a tɩ zie bãw? Tɩ gù n a kũu, alɛ sa tɩ na na gãw a tɩ sãàkʋm-kore nɛ́ɛ a.»
3A nãà tɩ nyɛ̃ nɩ suur pi kɔkɛɛ. Ʋ tɩ yel'a kɛ́ bɛ gbɔw vũu ƴãw nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛnɩ nɩ daasɩ̃-bɛrɛ ƴãw. 4A na dɛ wa tʋlɛ kpãkpã a, ʋ yel'a kɛ́ bɛ ŋmãa a sob nɛ na ƴɛ̀r a ʋ taabɛ yúor ƴãw a zɛl. Ʋ mɩ̀ tɩ ƴãw na bɛ sɩ ír a ʋ zugan, ɛ́ ŋma a ʋ gbɛ́ɛ nɩ a ʋ nuru, a ʋ yɛbr nɩ a ʋ mã niŋé. 5Bɛ na tɩ ŋma ŋma ʋ a lɛ baar'a, a nãà tɩ yel'a kɛ́ bɛ taw ʋ ta n a vũu, ɛ́ lɔb ʋ a mimir dɔwlɩ a nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛna kãw zu. A ƴã-gã-nɛn-sɩ̃ɛna nyũu na tɩ nyuw pàw a nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛna a, a yɛbr bɛl na cɛ a nɩ a bɛ mã tɩ kpaalɛ nɩ taa kɛ́ bɛ kpɛ socir kpi. Bɛ tɩ yere na: 6«A Sore tɩ Naaŋmɩn nyɛ̃ tɩ na, ɛ́ a bɛ tɛr à ŋá ɩ, ʋ zɔrɛ nɩ a tɩ nɩbaalʋ, mɛ̃ a lɛ a Moyiir na tɩ yere a ʋ nɩ-bʋʋrɛ sãwna cãàmɩlɛ a yielu ŋa pʋɔ yere a: “A Sore na zɔ n a ʋ tõ-tõ-biir nɩbaalʋ#7:6 : Nyɛ̃ Wl-ayi 32.36..”»
7A yɛbr bɛ ŋa dãw-niwn sob na wa kpi à à ŋá a, bɛ tɛr'ɩ a ayi sob wa n kɛ́ bɛ wa dɔwrɩ. Bɛ na tɩ sɩ ír a ʋ zugan lãwnɩ a zukɔbɛ a, bɛ sowri ʋ na: «Fʋ na 'wɔb'ɩ a dobaa nɛn ŋa, ɛ́ bɛ ta dɔwrɩ fʋ ŋma b a ƴã-gã-ɓɛrmɛ bɩɩ?» 8Ʋ tɩ sɔw nɩ a ʋ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ#7:8 Sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ: Ebre bɩɩ arameyɛ̃ n'a. pʋɔ: «Ʋ̃ʋ'hʋ̃!» Lɛ so bɛ tɩ dɔwrɩ ʋ mɛ̃ a dãw-niwn sob a. 9Ʋ na tɩ waar na ŋmãa a vʋʋrʋ a, ʋ yel'ɩ a nãà: «Nɩ-kʋrɛ ŋa! Fʋ íre nɩ a tɩ nyɔ-vʋʋrʋ ŋa, ɛcɛ a tẽ-daa Nãà na ɩ na tɩ lɛb yi a kũu pʋɔ, nyɔ-vʋʋrʋ na be kʋralɛ a ƴãw, tɩ na kpiir a ʋ nɛ́ɛ sàwfʋ zũú a ƴãw.»
10À ŋá sob pùorí a, bɛ tɩ dɔwrɩ nɩ a ata sob. Bɛ na tɩ yel k'ʋʋ wa n a zɛl a, ʋ tɩr'ɩ daadaalɛ ɛ́ cɔw a nuru, ɛ́ dɛ̃bɩ̃ɛ bɛ ɩrɛ ʋ ɛ. 11Ʋ tɩ kpɛ n socir yel à ŋá: «A Naaŋmɩn na be a salom zu a n'ʋ kʋ̀ m a ƴã-gã-ɓɛrmɛ á ŋá. Ɛcɛ a ʋ nɛ́ɛ sàwfʋ zũú a, ɩ̃ bɛ ŋmɛlɛ kaar a ɩ, ɛ́ tɩɛrɛ k'ʋʋ na lɛb'a kʋ̀ m a ƴã-gã-ɓɛrmɛ á ŋá.» 12A pɔlbile ŋa socir ʋ na tɩ kpɛ a, tɩ ɓãá nɩ a nãà nɩ a nɩbɛ na jil koli ʋ a nʋɔr. A tɩ ɩ na mɛ̃ a tuo ʋ na wone a bɛ ɩrɛ ʋ bom a.
13Ʋ na wa kpi a, bɛ dɔwr'ɩ a anaar sob a po-to-dɔwrʋ al mɩ̀. 14Ʋ na tɩ waar na ŋmãa a vʋʋrʋ a, ʋ yel'ɩ a nãà: «A nɩsaalbɛ nũu na kʋ b, ɛ́ fʋ tɩɛrɛ k'aa Naaŋmɩn na ɩ na fʋ lɛb yi a kũu pʋɔ mɛ̃ a lɛ ʋ na yel'a, alɛ sa. Ɛcɛ a fʋ̃ʋ a, fʋ kʋ̃ lɛb yi a kũu pʋɔ vʋʋrɛ ɩ.»
15Bɛ tɩ tɛr'ɩ a anũu sob wa n a pùorí wa dɔwrɩ ʋ. 16Ʋ tɩ jɩ́r'ɩ a nãà gbẽgbẽ ɛ́ yel ʋ: «Fʋ tɛr'ɩ fãw a nɩsaalbɛ sɔgɔ, ɩrɛ lɛ fʋ na bɔbr a, fʋ na saa ɩ bʋ̃-kpiira mɛ̃ a bɛl a. Ɛcɛ taa tɩɛrɛ k'aa Naaŋmɩn zawr'ɩ a ʋ nɩ-bʋʋrɛ bɛr ɛ. 17Fʋ̃ʋ ƴãw a, vɛ̃ blã, ɛ́ fʋ na nyɛ̃ nɩ a ʋ fãw na bɛrmɛ a, a lɛ ʋ na na dɔwrɩ fʋ̃ʋ nɩ a fʋ bʋʋrɛ a.»
18À ŋá pùorí a, bɛ tɩ tɛr'ɩ a ayʋɔb sob wa n. Ʋ na tɩ waar na kpi a, ʋ yel'ɩ a nãà: «Taa wa bɛ̀lɛ fʋ tʋɔra ɩ! Tɩɩm mɩŋa nɛbɛ so a tuo á ŋá tɩ na wone a, bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, tɩ maal'ɩ yel-bier sãw a tɩ Naaŋmɩn. Alɛ n'a so a dɔwr-bõbome á ŋá na ta tɩ a. 19Ɛcɛ taa tɩɛrɛ kɛ́ fʋ kʋ̃ nyɛ̃ dɔwrʋ ɛ, fʋ̃ʋ na kpɛ pʋra zɛbr'ɩ a Naaŋmɩn a.»
20A bɛ mã tɩ maal'ɩ nɩ mʋʋrʋ yaga za, ɛ́ sɛw k'aa nɩbɛ tɛr a ʋ tɩɛrʋ. Ʋ tɩ nyɛ̃ nɩ a ʋ bidɛbr ayopõi bɛ kpi bibi-been, ʋʋ dɩ kanyir sàw de, ʋ na tɩ ƴãw a ʋ tɩɛrʋ a Sore ƴãw a zũú. 21Ʋ tɩ kpaal'ɩ a bɛ been been a ʋ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ pʋɔ. Tɩɛr-vɩɛlɩ tɩ paal'ɩ a pɔw ŋa, ʋʋ kpɛ socir mɛ̃ dɛb a, ƴɛ̀r a bɛ zie à ŋá: 22«Ɩ̃ bɛ bãw a lɛ nyɩ na ɩ wa be a ɩ̃ púorí a ɩ. Mãa bɛ n'ʋ kʋ̀ nyɩ a vʋʋrʋ nɩ a nyɔ-vʋʋrʋ ɛ, mãa bɛ n'ʋ cɔbrɩ a nyɩ ƴã-gamɛ ziir za ƴãw ɛ. 23A tẽ-daa Íre n'ɩ a bome za yib zie, ʋlɛ n'ʋ mɩ́ cɔbrɩ a nɩsaalbɛ a pɛr-tib daar. Ʋ na zɔ n nyɩ nɩbaalʋ, ɛ́ lɛb kʋ̀ nyɩ a vʋʋrʋ nɩ a nyɔ-vʋʋrʋ, nyɩ na sàw kpiir a ƴɛrɛŋa a ʋ nɛ́ɛ nyɩ na nɔnɛ a zũú a.»
24A nãà Ãtiokisi tɩ tɩɛrɛ na k'aa pɔw ɩrɛ ʋ na laar, ʋ tɩ manɛ kɛ́ zʋmɛ n'a ʋ tʋʋr ʋ. Ʋ tɩ ƴɛ̀rɛ nɩ a bile na cãà vʋʋrɛ a zie, kpaalɛ nɩ ʋ. Ʋ tɩ yere na kʋ̀rɛ ʋ lãwnɩ pɔb, k'ʋʋ na ɩ na ʋ kpɛ naalʋ ɛ́ wone nʋ̃ɔ̀ yaga za, k'ʋʋ na ɩ na ʋ ɩ a “Nãà bá#7:24 Nãà bá: Nyɛ̃ 1Ma 2.18 nɩ a manʋ.” kãw, ʋʋ kʋ̀ ʋ tõ-nɔ-kpɛ̃ɛ, ʋlɛ wa bɛr a ʋ sãàkʋm-kore ɩ-ɩrɩ tub a. 25Ɛcɛ a pɔlbile bɛ tɩ cɛlɩ a nãà ƴɛ̀rʋ zie towtow ɛ. Lɛ n'a a nãà tɩ ƴãw a mã ʋ taw ta, ʋʋ zɛlɩ ʋ k'ʋʋ ƴɛ̀r wul yã a pɔlbile, tʋ̃ɔ́ faa a ʋ nyɔ-vʋʋrʋ. 26A nãà tɩ zɛlɩ ʋ na cɛlɩ, ʋʋ wa bãw sàw na ƴɛ̀r a ʋ bidɛb zie. 27Lɛ n'a ʋ tɩ gũu cɔw ʋ, ɛ́ bɛlɩ a sob ŋa na bʋnɩ dɩrɛ naalʋ ʋ yõ nɩ po-tuo a, ƴɛ̀r à ŋá a bɛ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ pʋɔ: «Ɩ̃ bidɛb i, zɔ ɩ̃ nɩbaalʋ, mãa na tɛr a fʋ pʋɔ cuwr piwaɩ a, mãa na ƴɛnɩ fʋ yome ata a, mãa na kaa fʋ zie, guoli fʋ ɛ́ wul fʋ wa tɩ tɔ a dɩ̃a a. 28Ɩ̃ zɛlɛ fʋ na, ɩ̃ bie e, jɩ́r a salom nɩ a tẽw kaa, nyɛ̃ a alɩ bome nɛ za na be a pʋɔ a, ɛ́ bãwnɩ a kɛ́ Naaŋmɩn n'ʋ ír a, ɛ́ bɛ de bom za ír'ɩ a ɩ, nɩ kɛ́ lɛ n'a ʋ mɩ̀ ír a nɩsaalbɛ. 29A na ɩ à ŋá a, ta zɔrɛ a nɩsaal-po-tuo sob ŋa ɩ, ɛcɛ sàw a kũu wul kɛ́ fʋ sɛwnɩ nɩ a fʋ yɛbr. Lɛ n'a ɩ̃ nãà wa lɛb nyɛ̃ b, lãwnɩ a bɛl, a lɛn daar a Naaŋmɩn nãà wa wul tɩ a ʋ nɔ̃wfʋ a.»
30Ʋ bɛ tɩ ƴɛ̀r baarɩ sɛr ɛ, ɛ́ a pɔlbile yel: «Bʋ̃ʋ n'ʋ nyɩ cãà gùre? Ɩ̃ bɛ sàwr a lɛ a nãà na yel a ɩ, a lɛ a wulu a Moyiir na kʋ̀ a tɩ sãàkʋm-kore a na yel a n'a ɩ̃ sàwr. 31Ɛ́ a fʋ̃ʋ, nãà Ãtiokisi i, fʋ̃ʋ n'ʋ tɩɛrɩ a faa za na páw a Zifʋ nɩ-bʋʋrɛ a, fʋ bɛ cɩ̃ɛnɛ a Naaŋmɩn zie ɩ! 32Tɩɩm a, a tɩ yel-bebe n'a so tɩ wone a tuo. 33A tɩ Sore, a Naaŋmɩn na vʋʋrɛ a, nyɛ̃ nɩ tɩ nɩ suur blãlɛ tɛwr ƴãw, a tɩ kpãàfʋ nɩ a tɩ wulu ƴãw. Al pùorí, ʋ na ɩ na tɩɩm nɩ ʋl lɛb kpɛ taa, a tɩɩm ʋ tõ-tõ-biir. 34Ɛcɛ a fʋ̃ʋ, a Sore dɔ̃ sob, a nɩsaalbɛ za pʋɔ nɩsaal-faa, ta ɩrɛ pɔ̀l-ɩb zawlalɛ ɩ! Fʋ̃ʋ na zɛw nũu tʋɔr'ɩ a Naaŋmɩn bibiir a, ta bɛ̀lɛ fʋ tʋɔra nɩ tɩɛr-zawlɛ ɩ. 35Bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, a Kpɛnʋ-za-sob nyɛrɛ nɩ bom za, ɛ́ fʋ bɛ cɩ̃ɛ a ʋ ƴɛ̀rʋ-dɩb ƴãw sɛr ɛ. 36A ɩ̃ yɛbr na wõ tuo blãlɛ tɛwr ƴãw a, bɛ kpi n a Naaŋmɩn Wõ-taa pùor-tub zũú, ɛ́ a nyɔ-vʋʋrʋ na be kʋralɛ a n'ʋ gùre bɛ. Ɛcɛ fʋ̃ʋ a, a Naaŋmɩn na dɩ n fʋ nɩ a ƴɛ̀rʋ, ƴãw fʋ a dɔwrʋ ʋl a fʋ pɔ̀l-ɩb na sɛwnɩ a. 37Mãa a, ɩ̃ dier'ɩ a ɩ̃ ƴã-gan nɩ a ɩ̃ nyɔ-vʋʋrʋ tɩrɛ, mɛ̃ a ɩ̃ yɛbr a, k'ɩ̃ɩ sàw a ɩ̃ sãàkʋm-kore nɛ́ɛ. Ɩ̃ zɛlɛ nɩ a Naaŋmɩn k'ʋʋ zɔ a tɩ nɩ-bʋʋrɛ nɩbaalʋ fɔ̃w, ɛ́ ƴãw fʋ dɔwrʋ nɩ kpɩɛrʋ, ɩ fʋ bãw kɛ́ ʋl yõ n'ɩ a Naaŋmɩn. 38A Kpɛnʋ-za-sob suur na ìr a tɩ nɩ-bʋʋrɛ ƴãw, ɛ́ a sɛw a, ɩ̃ zɛlɛ na k'aa suur ŋa tʋ̃ɔ́ ɓãá mãa nɩ a ɩ̃ yɛbr zũú.»
39A nãà zie a, a ƴɛ̀rʋ á ŋá tɩ ɩ n ɩ-lab. Ʋ tɩ nyɛ̃ nɩ suur bɛ dɩ vuo ɩ, dɔwrɩ a pɔlbile zuo a ʋ taabɛ. 40Ɛcɛ ʋ mɩ̀ bɛ tɩ lɛb pùor ɛ, ɛ́ tɩ kpi, ɛ́ tɩ ƴãw a ʋ tɩɛrʋ za a Sore ƴãw. 41Bɛ pãa mɩ̀ wa kʋ n a mã, a ʋ bidɛbr za pùorí.
42Ɛcɛ ɩ̃ ƴɛ̀r'ɩ a bàwr bʋ̃-dɩrɩ á ŋá, nɩ a dɔwr-faar á ŋá ƴɛ̀rʋ a sɛw.
La Bible en Dagara © Alliance Biblique du Burkina Faso, 2013.
2 Makabe mɩnɛ 7
7
Yɛbr ayopõi nɩ a bɛ mã na kpi dãsɩɛ dɩb kũu a
1Bɛ mɩ̀ tɩ nyɔw nɩ yɛbr ayopõi nɩ a bɛ mã. A nãà tɩ bɔbr'a k'ʋʋ fɛr bɛ ƴãw bɛ 'wɔb dobaa nɛn, a Naaŋmɩn wulu na yel kɛ́ bɛ ciir a. A lɛ pʋɔ a, ʋ tɩ ƴãw na bɛ fɔb'ɩ bɛ fʋbr, ɛ́ ŋmɛ n bɛ nadɛɛ jiile. 2A bɛ kãw tɩ de nɩ a ƴɛ̀rʋ a ʋ taabɛ yúor ƴãw yel a nãà à ŋá: «Bʋ̃ʋ n'ʋ fʋ na sowri a tɩ zie bãw? Tɩ gù n a kũu, alɛ sa tɩ na na gãw a tɩ sãàkʋm-kore nɛ́ɛ a.»
3A nãà tɩ nyɛ̃ nɩ suur pi kɔkɛɛ. Ʋ tɩ yel'a kɛ́ bɛ gbɔw vũu ƴãw nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛnɩ nɩ daasɩ̃-bɛrɛ ƴãw. 4A na dɛ wa tʋlɛ kpãkpã a, ʋ yel'a kɛ́ bɛ ŋmãa a sob nɛ na ƴɛ̀r a ʋ taabɛ yúor ƴãw a zɛl. Ʋ mɩ̀ tɩ ƴãw na bɛ sɩ ír a ʋ zugan, ɛ́ ŋma a ʋ gbɛ́ɛ nɩ a ʋ nuru, a ʋ yɛbr nɩ a ʋ mã niŋé. 5Bɛ na tɩ ŋma ŋma ʋ a lɛ baar'a, a nãà tɩ yel'a kɛ́ bɛ taw ʋ ta n a vũu, ɛ́ lɔb ʋ a mimir dɔwlɩ a nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛna kãw zu. A ƴã-gã-nɛn-sɩ̃ɛna nyũu na tɩ nyuw pàw a nɛn bʋ̃-sɩ̃ɛna a, a yɛbr bɛl na cɛ a nɩ a bɛ mã tɩ kpaalɛ nɩ taa kɛ́ bɛ kpɛ socir kpi. Bɛ tɩ yere na: 6«A Sore tɩ Naaŋmɩn nyɛ̃ tɩ na, ɛ́ a bɛ tɛr à ŋá ɩ, ʋ zɔrɛ nɩ a tɩ nɩbaalʋ, mɛ̃ a lɛ a Moyiir na tɩ yere a ʋ nɩ-bʋʋrɛ sãwna cãàmɩlɛ a yielu ŋa pʋɔ yere a: “A Sore na zɔ n a ʋ tõ-tõ-biir nɩbaalʋ#7:6 : Nyɛ̃ Wl-ayi 32.36..”»
7A yɛbr bɛ ŋa dãw-niwn sob na wa kpi à à ŋá a, bɛ tɛr'ɩ a ayi sob wa n kɛ́ bɛ wa dɔwrɩ. Bɛ na tɩ sɩ ír a ʋ zugan lãwnɩ a zukɔbɛ a, bɛ sowri ʋ na: «Fʋ na 'wɔb'ɩ a dobaa nɛn ŋa, ɛ́ bɛ ta dɔwrɩ fʋ ŋma b a ƴã-gã-ɓɛrmɛ bɩɩ?» 8Ʋ tɩ sɔw nɩ a ʋ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ#7:8 Sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ: Ebre bɩɩ arameyɛ̃ n'a. pʋɔ: «Ʋ̃ʋ'hʋ̃!» Lɛ so bɛ tɩ dɔwrɩ ʋ mɛ̃ a dãw-niwn sob a. 9Ʋ na tɩ waar na ŋmãa a vʋʋrʋ a, ʋ yel'ɩ a nãà: «Nɩ-kʋrɛ ŋa! Fʋ íre nɩ a tɩ nyɔ-vʋʋrʋ ŋa, ɛcɛ a tẽ-daa Nãà na ɩ na tɩ lɛb yi a kũu pʋɔ, nyɔ-vʋʋrʋ na be kʋralɛ a ƴãw, tɩ na kpiir a ʋ nɛ́ɛ sàwfʋ zũú a ƴãw.»
10À ŋá sob pùorí a, bɛ tɩ dɔwrɩ nɩ a ata sob. Bɛ na tɩ yel k'ʋʋ wa n a zɛl a, ʋ tɩr'ɩ daadaalɛ ɛ́ cɔw a nuru, ɛ́ dɛ̃bɩ̃ɛ bɛ ɩrɛ ʋ ɛ. 11Ʋ tɩ kpɛ n socir yel à ŋá: «A Naaŋmɩn na be a salom zu a n'ʋ kʋ̀ m a ƴã-gã-ɓɛrmɛ á ŋá. Ɛcɛ a ʋ nɛ́ɛ sàwfʋ zũú a, ɩ̃ bɛ ŋmɛlɛ kaar a ɩ, ɛ́ tɩɛrɛ k'ʋʋ na lɛb'a kʋ̀ m a ƴã-gã-ɓɛrmɛ á ŋá.» 12A pɔlbile ŋa socir ʋ na tɩ kpɛ a, tɩ ɓãá nɩ a nãà nɩ a nɩbɛ na jil koli ʋ a nʋɔr. A tɩ ɩ na mɛ̃ a tuo ʋ na wone a bɛ ɩrɛ ʋ bom a.
13Ʋ na wa kpi a, bɛ dɔwr'ɩ a anaar sob a po-to-dɔwrʋ al mɩ̀. 14Ʋ na tɩ waar na ŋmãa a vʋʋrʋ a, ʋ yel'ɩ a nãà: «A nɩsaalbɛ nũu na kʋ b, ɛ́ fʋ tɩɛrɛ k'aa Naaŋmɩn na ɩ na fʋ lɛb yi a kũu pʋɔ mɛ̃ a lɛ ʋ na yel'a, alɛ sa. Ɛcɛ a fʋ̃ʋ a, fʋ kʋ̃ lɛb yi a kũu pʋɔ vʋʋrɛ ɩ.»
15Bɛ tɩ tɛr'ɩ a anũu sob wa n a pùorí wa dɔwrɩ ʋ. 16Ʋ tɩ jɩ́r'ɩ a nãà gbẽgbẽ ɛ́ yel ʋ: «Fʋ tɛr'ɩ fãw a nɩsaalbɛ sɔgɔ, ɩrɛ lɛ fʋ na bɔbr a, fʋ na saa ɩ bʋ̃-kpiira mɛ̃ a bɛl a. Ɛcɛ taa tɩɛrɛ k'aa Naaŋmɩn zawr'ɩ a ʋ nɩ-bʋʋrɛ bɛr ɛ. 17Fʋ̃ʋ ƴãw a, vɛ̃ blã, ɛ́ fʋ na nyɛ̃ nɩ a ʋ fãw na bɛrmɛ a, a lɛ ʋ na na dɔwrɩ fʋ̃ʋ nɩ a fʋ bʋʋrɛ a.»
18À ŋá pùorí a, bɛ tɩ tɛr'ɩ a ayʋɔb sob wa n. Ʋ na tɩ waar na kpi a, ʋ yel'ɩ a nãà: «Taa wa bɛ̀lɛ fʋ tʋɔra ɩ! Tɩɩm mɩŋa nɛbɛ so a tuo á ŋá tɩ na wone a, bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, tɩ maal'ɩ yel-bier sãw a tɩ Naaŋmɩn. Alɛ n'a so a dɔwr-bõbome á ŋá na ta tɩ a. 19Ɛcɛ taa tɩɛrɛ kɛ́ fʋ kʋ̃ nyɛ̃ dɔwrʋ ɛ, fʋ̃ʋ na kpɛ pʋra zɛbr'ɩ a Naaŋmɩn a.»
20A bɛ mã tɩ maal'ɩ nɩ mʋʋrʋ yaga za, ɛ́ sɛw k'aa nɩbɛ tɛr a ʋ tɩɛrʋ. Ʋ tɩ nyɛ̃ nɩ a ʋ bidɛbr ayopõi bɛ kpi bibi-been, ʋʋ dɩ kanyir sàw de, ʋ na tɩ ƴãw a ʋ tɩɛrʋ a Sore ƴãw a zũú. 21Ʋ tɩ kpaal'ɩ a bɛ been been a ʋ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ pʋɔ. Tɩɛr-vɩɛlɩ tɩ paal'ɩ a pɔw ŋa, ʋʋ kpɛ socir mɛ̃ dɛb a, ƴɛ̀r a bɛ zie à ŋá: 22«Ɩ̃ bɛ bãw a lɛ nyɩ na ɩ wa be a ɩ̃ púorí a ɩ. Mãa bɛ n'ʋ kʋ̀ nyɩ a vʋʋrʋ nɩ a nyɔ-vʋʋrʋ ɛ, mãa bɛ n'ʋ cɔbrɩ a nyɩ ƴã-gamɛ ziir za ƴãw ɛ. 23A tẽ-daa Íre n'ɩ a bome za yib zie, ʋlɛ n'ʋ mɩ́ cɔbrɩ a nɩsaalbɛ a pɛr-tib daar. Ʋ na zɔ n nyɩ nɩbaalʋ, ɛ́ lɛb kʋ̀ nyɩ a vʋʋrʋ nɩ a nyɔ-vʋʋrʋ, nyɩ na sàw kpiir a ƴɛrɛŋa a ʋ nɛ́ɛ nyɩ na nɔnɛ a zũú a.»
24A nãà Ãtiokisi tɩ tɩɛrɛ na k'aa pɔw ɩrɛ ʋ na laar, ʋ tɩ manɛ kɛ́ zʋmɛ n'a ʋ tʋʋr ʋ. Ʋ tɩ ƴɛ̀rɛ nɩ a bile na cãà vʋʋrɛ a zie, kpaalɛ nɩ ʋ. Ʋ tɩ yere na kʋ̀rɛ ʋ lãwnɩ pɔb, k'ʋʋ na ɩ na ʋ kpɛ naalʋ ɛ́ wone nʋ̃ɔ̀ yaga za, k'ʋʋ na ɩ na ʋ ɩ a “Nãà bá#7:24 Nãà bá: Nyɛ̃ 1Ma 2.18 nɩ a manʋ.” kãw, ʋʋ kʋ̀ ʋ tõ-nɔ-kpɛ̃ɛ, ʋlɛ wa bɛr a ʋ sãàkʋm-kore ɩ-ɩrɩ tub a. 25Ɛcɛ a pɔlbile bɛ tɩ cɛlɩ a nãà ƴɛ̀rʋ zie towtow ɛ. Lɛ n'a a nãà tɩ ƴãw a mã ʋ taw ta, ʋʋ zɛlɩ ʋ k'ʋʋ ƴɛ̀r wul yã a pɔlbile, tʋ̃ɔ́ faa a ʋ nyɔ-vʋʋrʋ. 26A nãà tɩ zɛlɩ ʋ na cɛlɩ, ʋʋ wa bãw sàw na ƴɛ̀r a ʋ bidɛb zie. 27Lɛ n'a ʋ tɩ gũu cɔw ʋ, ɛ́ bɛlɩ a sob ŋa na bʋnɩ dɩrɛ naalʋ ʋ yõ nɩ po-tuo a, ƴɛ̀r à ŋá a bɛ sãàkʋm-kore ƴɛ̀rʋ pʋɔ: «Ɩ̃ bidɛb i, zɔ ɩ̃ nɩbaalʋ, mãa na tɛr a fʋ pʋɔ cuwr piwaɩ a, mãa na ƴɛnɩ fʋ yome ata a, mãa na kaa fʋ zie, guoli fʋ ɛ́ wul fʋ wa tɩ tɔ a dɩ̃a a. 28Ɩ̃ zɛlɛ fʋ na, ɩ̃ bie e, jɩ́r a salom nɩ a tẽw kaa, nyɛ̃ a alɩ bome nɛ za na be a pʋɔ a, ɛ́ bãwnɩ a kɛ́ Naaŋmɩn n'ʋ ír a, ɛ́ bɛ de bom za ír'ɩ a ɩ, nɩ kɛ́ lɛ n'a ʋ mɩ̀ ír a nɩsaalbɛ. 29A na ɩ à ŋá a, ta zɔrɛ a nɩsaal-po-tuo sob ŋa ɩ, ɛcɛ sàw a kũu wul kɛ́ fʋ sɛwnɩ nɩ a fʋ yɛbr. Lɛ n'a ɩ̃ nãà wa lɛb nyɛ̃ b, lãwnɩ a bɛl, a lɛn daar a Naaŋmɩn nãà wa wul tɩ a ʋ nɔ̃wfʋ a.»
30Ʋ bɛ tɩ ƴɛ̀r baarɩ sɛr ɛ, ɛ́ a pɔlbile yel: «Bʋ̃ʋ n'ʋ nyɩ cãà gùre? Ɩ̃ bɛ sàwr a lɛ a nãà na yel a ɩ, a lɛ a wulu a Moyiir na kʋ̀ a tɩ sãàkʋm-kore a na yel a n'a ɩ̃ sàwr. 31Ɛ́ a fʋ̃ʋ, nãà Ãtiokisi i, fʋ̃ʋ n'ʋ tɩɛrɩ a faa za na páw a Zifʋ nɩ-bʋʋrɛ a, fʋ bɛ cɩ̃ɛnɛ a Naaŋmɩn zie ɩ! 32Tɩɩm a, a tɩ yel-bebe n'a so tɩ wone a tuo. 33A tɩ Sore, a Naaŋmɩn na vʋʋrɛ a, nyɛ̃ nɩ tɩ nɩ suur blãlɛ tɛwr ƴãw, a tɩ kpãàfʋ nɩ a tɩ wulu ƴãw. Al pùorí, ʋ na ɩ na tɩɩm nɩ ʋl lɛb kpɛ taa, a tɩɩm ʋ tõ-tõ-biir. 34Ɛcɛ a fʋ̃ʋ, a Sore dɔ̃ sob, a nɩsaalbɛ za pʋɔ nɩsaal-faa, ta ɩrɛ pɔ̀l-ɩb zawlalɛ ɩ! Fʋ̃ʋ na zɛw nũu tʋɔr'ɩ a Naaŋmɩn bibiir a, ta bɛ̀lɛ fʋ tʋɔra nɩ tɩɛr-zawlɛ ɩ. 35Bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, a Kpɛnʋ-za-sob nyɛrɛ nɩ bom za, ɛ́ fʋ bɛ cɩ̃ɛ a ʋ ƴɛ̀rʋ-dɩb ƴãw sɛr ɛ. 36A ɩ̃ yɛbr na wõ tuo blãlɛ tɛwr ƴãw a, bɛ kpi n a Naaŋmɩn Wõ-taa pùor-tub zũú, ɛ́ a nyɔ-vʋʋrʋ na be kʋralɛ a n'ʋ gùre bɛ. Ɛcɛ fʋ̃ʋ a, a Naaŋmɩn na dɩ n fʋ nɩ a ƴɛ̀rʋ, ƴãw fʋ a dɔwrʋ ʋl a fʋ pɔ̀l-ɩb na sɛwnɩ a. 37Mãa a, ɩ̃ dier'ɩ a ɩ̃ ƴã-gan nɩ a ɩ̃ nyɔ-vʋʋrʋ tɩrɛ, mɛ̃ a ɩ̃ yɛbr a, k'ɩ̃ɩ sàw a ɩ̃ sãàkʋm-kore nɛ́ɛ. Ɩ̃ zɛlɛ nɩ a Naaŋmɩn k'ʋʋ zɔ a tɩ nɩ-bʋʋrɛ nɩbaalʋ fɔ̃w, ɛ́ ƴãw fʋ dɔwrʋ nɩ kpɩɛrʋ, ɩ fʋ bãw kɛ́ ʋl yõ n'ɩ a Naaŋmɩn. 38A Kpɛnʋ-za-sob suur na ìr a tɩ nɩ-bʋʋrɛ ƴãw, ɛ́ a sɛw a, ɩ̃ zɛlɛ na k'aa suur ŋa tʋ̃ɔ́ ɓãá mãa nɩ a ɩ̃ yɛbr zũú.»
39A nãà zie a, a ƴɛ̀rʋ á ŋá tɩ ɩ n ɩ-lab. Ʋ tɩ nyɛ̃ nɩ suur bɛ dɩ vuo ɩ, dɔwrɩ a pɔlbile zuo a ʋ taabɛ. 40Ɛcɛ ʋ mɩ̀ bɛ tɩ lɛb pùor ɛ, ɛ́ tɩ kpi, ɛ́ tɩ ƴãw a ʋ tɩɛrʋ za a Sore ƴãw. 41Bɛ pãa mɩ̀ wa kʋ n a mã, a ʋ bidɛbr za pùorí.
42Ɛcɛ ɩ̃ ƴɛ̀r'ɩ a bàwr bʋ̃-dɩrɩ á ŋá, nɩ a dɔwr-faar á ŋá ƴɛ̀rʋ a sɛw.
La Bible en Dagara © Alliance Biblique du Burkina Faso, 2013.