Judita 16
16
1Judita spievala: „Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, velebte a vzývajte jeho meno! 2Ty si Boh, čo potiera vojny, ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu, aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú. 3Zišiel Asýrčan z vrchov na severe, pritiahol s tisíckami svojho vojska. Ich množstvo zastavilo potoky, ich jazda pokryla pahorky. 4Vyhlásil, že vypáli moje územie, mojich mladíkov pobije mečom mojich kojencov udrie o zem, moje nemluvniatka vydá za korisť a moje panny do otroctva. 5Všemohúci Pán ich však znemožnil rukou ženy. 6Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov, ani ho neporazili synovia titanov, ani vysokí obri sa ho nezmocnili, ale Judita, Merariho dcéra, oslabila ho krásou svojej tváre. 7Odložila svoje vdovské šaty pre potešenie trpiacich v Izraeli. Tvár si pomazala voňavým olejom, 8kadery si upravila čelenkou a obliekla si jemný odev, aby ho zviedla. 9Jej sandále uchvátili jeho oko, jej krása upútala jeho dušu a meč presekol jeho šiju. 10Peržania sa zdesili nad jej odvahou, Médi sa zhrozili pred jej silou. 11Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik a tí sa splašili, moji zoslabnutí kričali a tí sa zrútili, pozdvihli svoj hlas a tí sa obrátili na útek. 12Synovia otrokýň ich prebodli, prerazili ich ako synov prebehlíkov; zahynuli v boji môjho Pána. 13Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný. 14Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu. 15Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom. Ale voči tým, čo sa ťa boja, si stále milosrdný. 16Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône, a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba. Ten však, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký! 17Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu! Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce: ich telo vydá ohňu a červom, aby kvílili od bolesti až naveky.“ 18Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu. Ľud sa očistil a priniesli zápalnú obetu Pánovi i svoje dobrovoľné obety a dary. 19Judita priniesla všetky Holofernesove nádoby, ktoré jej dal ľud, aj záclonu, ktorú vzala z jeho spálne, a venovala to ako obetný dar Bohu. 20Ľud sa tri mesiace veselil v Jeruzaleme pred svätyňou a Judita zostala s nimi. 21Po tých dňoch sa vrátil každý na svoje dedičstvo. Aj Judita odišla do Betulie a zostala na svojom majetku. Dokiaľ žila, bola slávna po celej krajine. 22Mnohí zatúžili po nej, ale nijaký muž ju nepoznal po všetky dni jej života, odkedy zomrel jej manžel Manasses a pripojil sa k svojmu ľudu. 23V dome svojho manžela Manassesa sa dožila vysokej staroby stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju v jaskyni jej muža Manassesa. 24Oplakával ju celý dom Izraela sedem dní. Svoj majetok rozdelila ešte pred svojou smrťou príbuzným svojho muža Manassesa a pokrvným zo svojho rodu. A nik sa už neodvážil nahnať strach synom Izraela, kým Judita žila a ešte dlho po jej smrti.
Currently Selected:
Judita 16: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava