Mateo 5

5
Dadji bia b̶ead̶i Jesuba jarad̶a
Luca 6:20-23
1Ẽberãrã zocãrã unusid̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a chũmesia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idjimaa zesid̶aa. 2Maʌ̃be Jesuba nãwã jaradiasia:
3Bãrãba ara bãdub̶a dji biaẽ́da cawa panʌbʌrʌ, bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã.
4Bãrãda sopua b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ sopuara jõbi bẽrã.
5Bãrãba dji dromada b̶ead̶i carea jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba bãrãa jũma naʌ̃ ẽjũãra diai bẽrã.
6Wãrãda sod̶eba jipa o quĩrĩã b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa bãrãba quĩrĩã b̶eara Ãcõrẽba diai bẽrã.
7Bãrãda quĩrã djuburiaya b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburiai bẽrã.
8Bãrãra sod̶eba ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶eabʌrʌ bio bia panʌa Ãcõrẽra ununi bẽrã.
9Bãrãba jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã o b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽ warrarãana ad̶i bẽrã.
10Bãrã jipa b̶ea carea dewararãba biẽ́ od̶ibʌrʌ, bãrãra bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã.
11Bãrãda mʌ̃ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, biẽ́ od̶ibʌrʌ, idjab̶a quĩrãtanoa sewad̶eba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, bio bia panʌa.
12Bio capipia b̶ead̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanʌ bẽrã.
Drõãenabema ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa.
Tã idjab̶a ʌ̃naa
Marco 9:49-50; Luca 14:34-35
13Bãrãra naʌ̃ ẽjũãne tã quĩrãca panʌa.#5:13. Tã quĩrãca panʌa. Maʌ̃ba jara b̶ʌca b̶ʌa “bãrãra naʌ̃ ẽjũãne panʌa ẽberãrã bia duananamãrẽã” wa “bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebemarãa Ãcõrẽ crĩchada jaradiad̶ia.” 2 Corinto 4:20. Baribʌrʌ tã cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Ab̶ed̶a biẽ́ b̶eya. Biara b̶ʌa dajadaa b̶atabued̶ida ʌ̃rʌ̃ tʌgad̶amãrẽã. 14Bãrãra ʌ̃naa quĩrãca b̶eaa, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba bãrãneba Ãcõrẽnebemada unu panʌ bẽrã. Puru eyad̶e b̶ʌda ¿sãwã mẽrãni? 15Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa jũma dji dejãne b̶eara ʌ̃naane b̶ead̶amãrẽã. 16Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberãrã quĩrãpita biada o pananadua ãdjirãba dadji Zeza bajãne b̶ʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.
Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jũma od̶id̶ebema
17Crĩcharãnadua mʌ̃ra zesida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãyã b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ zesia ãdjia jara panʌda jũma arid̶e oi carea. 18Wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã, bajã sid̶a wad̶i b̶ʌmisa maʌ̃ leyd̶ebemara ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a ab̶a leyba jara b̶ʌra jũma mãwãbʌrʌd̶aa.#5:18. Ni maãrĩ bid̶a. Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Caraga ab̶a bid̶a idjab̶a letra ab̶a bid̶a.” 19Maʌ̃ bẽrã bariduaba maʌ̃ leyd̶ebema dji ed̶aara b̶ʌ sid̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, idjab̶a dewararãa ab̶arica ĩjã orãnamãrẽã jaradiaibʌrʌ, idjira Ãcõrẽ purud̶e dji ed̶aara quiruda b̶aya. Baribʌrʌ leyra ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjab̶a mãwã od̶amãrẽã dewararãa jaradiaibʌrʌ, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ purud̶e dji dromada b̶aya. 20Wãrã arada mʌ̃a jaraya: judiorã ley jaradiabadaba o panʌ cãyãbara idjab̶a pariseorãba o panʌ cãyãbara bãrãba jipaara od̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a.
Jesuba quĩrũbid̶ebema jaradiad̶a
Luca 12:57-59
21Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Mĩã bearãdua.”#5:21. Exodo 20:13. Idjab̶a “mĩã beaibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.”#5:21. Deuteronomio 17:8. 22Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bariduada djãrã ume quĩrũibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya. Bariduaba djãrãda crĩcha neẽ́ tab̶ʌad̶a aibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.#5:22. Bãrã bororã. Griego bed̶ead̶e “Sanedrín” b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃gʌd̶e ed̶a duanasid̶aa judiorã bororã dji dromarãda. Idjab̶a bariduaba djãrãda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶aa wãbiya.
23Maʌ̃ bẽrã bʌ djabada bʌ ume quĩrũ b̶ʌda quĩrãnebaibʌrʌ, bʌa animarã Ãcõrẽa babue diad̶e wãnamĩna babue diarãdua. 24Ãtebʌrʌ dji babue diabada caita ameped̶a bʌ djaba ume ibiad̶e wãdua. Maʌ̃bebʌrʌ jẽda zeped̶a bʌ animarãra Ãcõrẽa babue diadua.
25Bʌa od̶a carea bʌ dji quĩrũba bʌra dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, wad̶i od̶e wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã. 26Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa.
Daunemabadad̶ebema
27Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Daunemarãdua.”#5:27. Exodo 20:14. 28Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: bariduaba wẽrãda acʌped̶a awuaibʌrʌ ab̶ed̶a maʌ̃ wẽrã ume idji sod̶eba daunemasia.
29Maʌ̃ bẽrã bʌ jʌwa araarebema dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ daura ẽũtaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. 30Idjab̶a bʌ jʌwa araarebemaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ jʌwara b̶ʌá tutaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara.
Mĩã amabadad̶ebema
Mateo 19:9; Marco 10:11-12; Luca 16:18
31Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Bariduaba idji wẽrãda amaibʌrʌ, dji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaida b̶ʌa.”#5:31. Deuteronomio 24:1. 32Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya bariduaba idji wẽrãda dewara ume b̶ʌẽ́da amaibʌrʌ, maʌ̃gʌra dji wẽrã daunemabibʌrʌ carea bed̶ead̶e b̶aya. Idjab̶a idji wẽrã amanada dewaraba edaibʌrʌ, dji edabʌrʌ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.
Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oi jaraid̶ebema
33Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oya aibʌrʌ jũma oida b̶ʌa.”#5:33. Deuteronomio 23:21-23. 34Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua. Bajã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, bajãra Ãcõrẽ bugue quĩrãca b̶ʌ bẽrã. 35Naʌ̃ ẽjũã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, naʌ̃ ẽjũãra Ãcõrẽ jĩrũ b̶ʌbari quĩrãca b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, Jerusaleʌ̃ra dadjirã Boro Ãcõrẽ puru bẽrã. 36Idjab̶a ara bʌdji trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãdua, bʌ bud̶ara ab̶a bid̶a poya torroa oẽ́ bẽrã idjab̶a poya pãĩma oẽ́ bẽrã. 37Bãrãba ne od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, orãnadua. Maʌ̃ aud̶u baridua trʌ̃neba wãrãda ne oida jarabʌrʌra cadjiruad̶eba ze b̶ʌa.
Bʌ biẽ́ od̶a droaid̶ebema
Luca 6:29-30
38Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Ab̶aʌba djãrã dauda ãrĩsira dji mãwã od̶ara ab̶arica dau ãrĩnida panʌa.#5:38. Levitico 24:20. Quid̶ada b̶ʌasira dji mãwã od̶ara ab̶arica quid̶a b̶ʌad̶ida panʌa.” 39Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bʌda biẽ́ osid̶ara chupea droadua. Bariduaba bʌra uridarra dji jʌwa araarebemane uibʌrʌ, dewarabemaare bid̶a idu ubidua. 40Bʌa jʌ̃bari jãrĩ carea bariduaba bʌda dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, idjia jãrĩ quĩrĩã b̶ʌra, dewarabema sid̶a idu jãrĩbidua. 41Zarraba bʌ́a ne zʌgʌada tʌmʌa arid̶e edebibʌrʌ, idjia jarad̶a aud̶u ededua. 42Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ diadua. Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌd̶e jẽda diayad̶a aibʌrʌ, idjia iwid̶i b̶ʌra wãgarãdua.
Dadji dji quĩrũ quĩrĩãida b̶ʌd̶ebema
Luca 6:27-28, 32-36
43Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Bʌ dji biara quĩrĩãdua, baribʌrʌ bʌ ume dji quĩrũra quĩrãmadua.”#5:43. Bʌ dji biara quĩrĩãdua. Maʌ̃drʌ Levitico 19:18d̶e b̶ʌa, baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ aud̶u dadji dji quĩrũ quĩrãmanida panʌda jaradiasid̶aa. 44Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua.#5:44. Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua. Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã. 45Mãwã ebud̶a b̶aya bãrã Zeza bajãne b̶ʌ warrarãda. Dadji Zezaba ʌ̃mãdaura ẽberã cadjiruarã carea, dji biarã carea bid̶a odjabibaria. Ẽberã jipa b̶eaẽ́ carea, dji jipa b̶ea carea bid̶a cuera zebibaria. 46Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã pananibʌrʌ, ¿cãrẽ nebiada Ãcõrẽba diai? Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a maʌ̃ quĩrãca obadaa. 47Bãrãba ab̶abe djabarãa “mẽrã” ad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ biada o panʌ? Dji Ãcõrẽ adua b̶ea bid̶a mãwã obadaa. 48Maʌ̃ bẽrã jũmarãda quĩrĩã b̶ead̶adua bãrã Zeza bajãne b̶ʌba jũmarã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.

Выбрано:

Mateo 5: emp

Выделить

Поделиться

Копировать

None

Хотите, чтобы то, что вы выделили, сохранялось на всех ваших устройствах? Зарегистрируйтесь или авторизуйтесь

YouVersion использует файлы cookie, чтобы персонализировать ваше использование приложения. Используя наш веб-сайт, вы принимаете использование нами файлов cookie, как описано в нашей Политике конфиденциальности