Известные библейские стихи из Genezis 37

Поделиться

Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.

Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi.

Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním.

"Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo."

Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal.

Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo."Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu."

"Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov."

"Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta."

a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač!

Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú

Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi.