Apostolmi 7

7
Jewmi Hoho Zülo Stephen Tsapi
1Tisheno achinetou no Stephen vilo iniju, “Hi nguku akeqo ye kuchou keshea?”
2Stephen no khochile, “Athiküzümi eno apùnoqo, itsà inílo! Ningu papù Abraham no Harran lo wo xü miphi züu Mesopotamia lo ngo aphi lono ajuküvü Lhou no pa lau ipeghi piye ke. 3Eno Alhou no pa vilo, ‘Oghakhu eno ow timiqo qhivelo eno ino opiye niye akeu yeghi lo wuvelo,’#7:3 Bothu 12:1 ipi ke.
4“Ike pa no Chaldeami yeghi qhive no Harran lo küghüna auve. Papù thive kethiu, Alhou no itehi nongu no küghüna akeu yeghi lo pa puwu ke. 5Alhou ye hilehi amheghi kiumu pa tsümoe, pa pukhu nesükulupu qhemi ayeghimu tsümoe. Ikemu Alhou no Abraham no anu küha aphi lonomu pa thikhau pa tikughukomiqo pelo ayeghi hu qhasüluve penike ipi tushokiqhi shike. 6Alhou no hipau gholau no pa vilo pi: ‘Ampe aqhe bidí kutólo otikughukoqo ye kütami ghakhu lo inami shi nani, eno panongu ye aqüaxemi shive nani eno panongu peithapüsa nani. 7Eno itaghi Alhou no pi keu ye, ino panongu no aqüaxe shi qe achekeu shiye ghimeqhi nani eno kutou panongu no aghakhu tipau lono ipeghive nani eno hipau-a lono imülá nani.’#7:7 Bothu 15:13,14 8Tisheno pa no aphighüyiko-küghá shoqhi Abraham tsüke. Eno Abraham ye Isaac papù shilu eno pa punú keu atsala tache thiu aphighüyiko-küghá shilu. Kutou ye Isaac no Jacob papù shilu, eno Jacob no apù-asǘ chighikini papù shilu.
9“Kughengu apù-asǘqo no Joseph ju anheshuve ke ghenguno pa pesü Egypt lo aqüaxemi lakhi shi jesüve. Ikemu Alhou no Joseph gholo ae#7:9 Bothu 37 10eno aküküpüna jeli kümtsü lono pa xaphelue. Alhou no alokütsü Joseph tsü no pa pelo Egypt kükau Pharaoh mulo chulu pe. Tighenguno Pharaoh no Joseph pelo Egypt eno pa kükaki kümtsü shou ayekipeu shipeke.
11“Tipathiu püqümiye lakhi no Egypt eno Canaan qha kümtsü lo ighi, tino aghime kijè süghi, eno ningu pù-asüqo ye achuqupu phumlave. 12Kughou Jacob no Egypt yeghi lo athì ani ipi chilu keno, pa no atüghiu xukuju lo ningu pù-asüqo puwu. 13Panongu no akiniù xuju kelo Joseph no pa thiküzümiqo vilo pa ye khuu keno pive, eno Pharaoh no Joseph kibolomi ghili ithive. 14Hipathiu Joseph no papù Jacob eno pa kibolomi kümtsü kuwu pe. Akibolomi aqó lo pano lhotsüni pungu ake. 15Tipathiu Jacob ye Egypt lo iqi, tilau no pa eno ningu pù-asüqo ye thive. 16Panongu sükumoqo ye Shechem lo pechile ighive püzü Abraham no Shechem lo Hamor nopuqo lau pisa hami tsü no qhü keu kumoki lo qhove.
17“Kughou Alhou no Abraham lau tushoqhi püakeu shikupu nikeu do kupunú ighive keno, Egypt lo ni timi ye alau iko wove. 18Tipathiu ‘Egypt lo Joseph ghili mütha kemi akükau akithé lakhi no akükalakhü lo ikughi.’#7:18 Ipe 1:8 19Pa no amqükini shi niw timiqo peitha eno ningu pù-asüqo qhasü püzü anguka lono panongu ngá kughunuqo thive peniye aki khalacheu qhive pe ke.
20“Tipau ghuloki lo Moses punú, eno pa ye paküta keu nu lakhi ke. Aqhi küthü kutólo pa pù-azá no pa saputhue. 21Kughou pa pesü khalacheu qhive keno, Pharaoh ngá no pa saluve eno panu toi Moses saputhu. 22Moses ye Egyptmi kighithi lokütsü kümtsü pe pa shika puthu eno pa ye atsapi eno akümlà lo ighono akumtoshi luve.
23“Kughou Moses no ampe lhobidi shi akeno, pa ye pa likhi paw timi Israelmiqo xuju wuni ke xathalu. 24Pa no Egyptmi lakhi no Israelmi lakhi ghimeqhi aghí keu ithulu, ike pa no Israelmi süsho niye wu eno tipau mükhü lu niye Egyptmi hu heqhipithíve ke. 25Moses no kümsü keu no Israelmiqo ye Alhou no panongu xaphelu nike ghenguno pa peitha ani kepi kümsülu nani küghashi, ikemu panongu ye tishi kümsümoe. 26Tishiwo thoghiu Moses no Israelmi kini kichighi aghí keu ithulu. Pa no pükapütsa no pama külakishi shive tsü niye ishi pi, ‘Timi ghí lai! Nokujo ye athiküzümi keghi kushiye lakhi no lakhi ghüza nishi ani kea?’
27“Ikemu timi lakhiu kijipüsa akeu hu no Moses tuha peve no pi, ‘Khuu no opelo ni shou ayekipeu eno küghaküthau shipe kea? 28No ye ighina Egyptmi hu pìthíve ketoi ipìthíve niye kümsü ani keshea?’# 7:28 Ipe 1:8 29Kughou Moses no hi chilu keno pa ye Midia lo pove, tilehi inami toi küghüna ache püzü anu kini shive.
30“Ampe lhobidi wove kethiu, kungumi lakhi no Sinai Naghuto phivilo asayeli lo asüminipho lono ami iqü akeu mili lono pa lau ipeghi piye. 31Kughou pa no hi ithulu keno, pa ye ti jupe akümzave. Pa no tipau ju niye aphivilo wu kelo Ampeu no ishi pikeu chilu: 32‘Ni ye opùnoqo Lhou hu ke, Abraham, Isaac eno Jacob noqo Lhou ke.’#7:32 Ipe 3:6 Moses ye akümsa no khokho shive no tile jupuku nikeu ighüve.
33“Tile Ampeu no pa vilo pi, ‘Opukhukuqho xavelo, kughengu nono khile puthugho ani keno tiye akimthe-a ke. 34Iw timi Egypt lo ghimeqhi akeu ino kuchou no ithuluvea. Panongu ghime ghügha ino chiluvea eno ni ye panongu kuqhophe nike iqighivae. Ikehu ighilo, ino Egypt lo okighide puwuni.’#7:34 Ipe 3:5,7,8,10
35“Moses hipau ye timiqo no, ‘Khuu no opelo ayekipeu eno küghaküthau shipe kea?’ ipi no milive keu ke. Pa ye kungumi asüminipho lono ipeghi keu vechewo Alhou no pa pelo Israelmiqo yekipeu eno kuqhokipheu shipe nike puwu keu ke. 36Pa no panoqo sasü Egypt lono ipeghino Egypt yeghi lo akümzapu eno amichipu kümlàqo shike, tiye Akuhu Züghi lo ngò asayeqha lo ishi ampe lhobidi kutólo titoi shi ke.
37“Moses hipau ye Israelmiqo vilo, ‘Alhou no nongu ghenguno tungkupu itoi keu lakhi nonguw timiqo dolo no ipeghi pe nani’#7:37 Zaki 18:15 ipikeu hu ke. 38Pa ye asayeqha lo ni pù-asüqo gholo ae, Sinai Naghuto lo kungumi sasü küptsa; eno pa no ningu lau pekishe süghi niye aküxüpu tsaqo ikhilu ke.
39“Ikemu ni pù-asüqo no pa gholu nikeu milive. Tishini ke züqhulo panongu no Moses milive no panongu mulo ye Egypt lou idewove ke. 40Panongu no Aaron vilo ishi pi, ‘Ningu züu wu penike alhouqo mülàtsü lo. Kughengu Moses khuu ni sasü Egypt lono ipeghi keno pa ye kiu shivea keno ningu ye müthavae!’#7:40 Ipe 32:1 41Tipau dolo no panongu no ajulho lakhi amishiti ghola lono mülà ke. Panongu no aghakishi jeli süghi no ajulho mülá eno panongu u no mülaqhilu keu pesü nibonilei keu ghulhu shike. 42Ikehu Alhou ye panongu lau no kughosü wuve eno panongu pesü khetsünhe, aqhi, eno ayepuqo mülá apenike tsüve. Hiye tungkupumiqo no kaku lo ishi yèpüa keu shikupu ke:
“ ‘Israelmiqo, nongu ye asayeqha lo ampe lhobidi itsü che kelo
aghakishi eno akümlaghoqo pesü ilau süghi keshea?
43Nongu ye Molek lo puloshoqhi-chebo
eno nongu lhou Rephan yepu,
nongu no mülá nike ghenguno ajulho jeli mülà keqo pekisheke.
Tighenguno ino nongu pesü Babylon nguno huküdau haphe puwuve nani.’#7:43 Amos 5:25‑27
44“Ni pù-asüqo ye asayeqha lo puloshoqhi-chebo lo tushokiqhi yeza hu panongu gholo acheke. Tiye Alhou no Moses vilo mijetsü keu ngò aghola pa piyeve keu kiqi lono mülàe. 45Puloshoqhi-chebo tipau ithuluve kethiu ni pù-asüqo no Joshua sakiphe qholo no Alhou no panoqo zülo no shiye kütamiqo hapheve tsükeu yeghi lo saighi. Puloshoqhi-chebo ye ayeghi tipau lo David ghuloki kutólo ache, 46pa ye Alhouʼw kikimiye qholo ache eno pa ye Jacob Lhou pelo ngolu penike aki lakhi kutò tsüpe nikeu ghenguno khue. 47Ikemu Solomon no Alhou ki shiqhepuku tsüe.
48“Tishimu, Shishe Akiqheu ye timi u no mülà keu kiqo lo ngo chemoe. Tungkupumi no pike toi:
49“ ‘Kungugha ye ikükalakhü
eno ayeghi ye ipukhu kibepu ke.
Nongu ye ighenguno kiutoi keu ki shi tsüní kea?
ipi Ampeu no pi.
Momu khile no ikulhokiqhi-a shini kea?
50Thime hipaqo kümtsü i-u no mülà ke kumo keshea?’#7:50 Isa 66:1,2
51“Nongu amlo kuthovi kemiqo! Nongu mulo eno kìníqo ye kili miphie. Nongu ye nongu pù-asüqo toi pülhapuju Aghungú Kimthe mujochile acheni! 52Nongu pù-asüqo no pishi-pujumo keu tungkupumi lakhimu akeshea? Panongu ye khunoqo no Achipiumikuchomi Lakhi ighi nani ipi pichho keno tipaqo ghí pìthíve ke. Eno itehi ye nongu no pa jechuve eno ghiqhi pìthívae— 53nongu ye kungumiqo vechewo ayeza tsükeu ikhilue ikemu tipau gholumoe.”
Atu Pesü Stephen Veqhi keu
54Kughou Jewmi Hoho lo kihimpemiqo no Stephen no pikeu chilu keno, panongu ye pa jupe muqhumüzai eno ahu tsüghü ae. 55Ikemu Stephen ye Aghungú Kimthe no chhitoi shi püzü atsütsǘ lo jupuku no Alhou juküvü ngò Jisü no Alhou u ajeu puthugho akeu ithulu. 56Stephen no pi, “Julo, ni ye atsütsǘ khaqhi akeu eno Timi Nu no Alhou u ajeu puthugho akeu ithulu anie.”
57Hipau chilu kelo panongu no panoqo kìní kujukhaluve no asütsa kuloghi lono igha ghi Stephen küdau kohasü ighi, 58eno panongu no aphughi lono Stephen sünhepheve no atu pesü pa veqhi thuve. Tishi akelo thopimiqo no panonguw ubephi xapesü apumi lakhi Saul ipikeu pukhuphi lo qhive.
59Panongu no atu pe Stephen veqhi akelo Stephen no ishi inikhu, “Ampeu Jisü, iküxü ikhilu tsülo.” 60Tisheno pa ye qhoqhünheluve no ighamuku pi, “Ampeu, hipau xiné panoqo shou betsü kevilo.” Hi pive no pa ye zühuve.

ప్రస్తుతం ఎంపిక చేయబడింది:

Apostolmi 7: STB

హైలైట్

కాపీ

సరిపోల్చండి

షేర్ చేయి

None

మీ పరికరాలన్నింటి వ్యాప్తంగా మీ హైలైట్స్ సేవ్ చేయబడాలనుకుంటున్నారా? సైన్ అప్ చేయండి లేదా సైన్ ఇన్ చేయండి

Apostolmi 7 కోసం వీడియో